Ruka, ktorá po zobudení „tŕpne“, občasná bolesť hlavy alebo chvíľkové zabúdanie ešte nemusia znamenať nič vážne. Ak sa však podobné ťažkosti opakujú, zhoršujú alebo sa k nim pridajú ďalšie príznaky, je vhodné pátrať po ich príčine.
Práve opakovaná necitlivosť končatín, nezvyčajné či silné bolesti hlavy, tras rúk, problémy s rovnováhou alebo postupné problémy s pamäťou patria medzi časté dôvody, pre ktoré praktický lekár odporučí vyšetrenie u neurológa. Nie vždy pritom ide o závažné neurologické ochorenie. Rovnaký príznak môže mať hneď niekoľko príčin.
Opakované mravčenie a necitlivosť končatín
Každému niekedy „odumrie“ ruka alebo noha po dlhom sedení či spánku v nevhodnej polohe. Pozornosť si však zaslúži necitlivosť končatín, ktorá sa pravidelne vracia, trvá dlhšie alebo vzniká bez zjavnej príčiny.
Mravčenie prstov môže súvisieť napríklad so syndrómom karpálneho tunela, problémom v oblasti krčnej chrbtice alebo poškodením periférnych nervov. Dôležité je aj to, ktoré prsty či časť končatiny sú mravčením postihnuté, a či sa k nemu pridáva aj bolesť alebo svalová slabosť.
Silné alebo nezvyčajné bolesti hlavy
Bolesti hlavy patria medzi najčastejšie ťažkosti a väčšina z nich nemá vážnu príčinu. Neurologické vyšetrenie však môže byť namieste, ak sa bolesti pravidelne opakujú, sú čoraz intenzívnejšie, zmenil sa ich charakter alebo ich sprevádzajú ďalšie príznaky, ako sú poruchy videnia, nevoľnosť, vracanie, závraty, slabosť končatín alebo poruchy reči.
Jednou z možných príčin je migréna, ktorá sa môže prejavovať nielen pulzujúcou bolesťou, ale aj nevoľnosťou či citlivosťou na svetlo a zvuky.
O migréne sa dočítate viac v našom článku Zbavte sa bolesti hlavy tu a teraz! Overené tipy na migrénu.
Tras rúk a problémy s rovnováhou
Tras rúk môže mať viacero príčin. Niekedy sa objaví pri strese, únave alebo po väčšom množstve kofeínu, inokedy môže súvisieť s neurologickým ochorením. Vyšetrenie je vhodné najmä vtedy, ak tras pretrváva, zhoršuje sa alebo vám zrazu sťažuje každodenné činnosti.
Podobne je to s rovnováhou. Občasný pocit neistoty môže súvisieť napríklad s nízkym tlakom či problémom vnútorného ucha. Opakované zakopávanie, neistá chôdza alebo výrazné poruchy koordinácie však patria medzi príznaky, ktoré je vhodné konzultovať s lekárom – neurológom. Niektoré ďalšie nenápadné signály tela sme zhrnuli aj v článku 7 signálov, že s vaším telom niečo nie je v poriadku.
Zabúdanie a problémy so sústredením
Zabudli ste, kam ste položili kľúče alebo prečo ste vošli do miestnosti? To sa občas stáva každému, najmä v období stresu, únavy alebo nedostatku spánku. Problémy s pamäťou si však zaslúžia väčšiu pozornosť, ak sú nové, postupne sa zhoršujú alebo začínajú ovplyvňovať bežné fungovanie.
Varovným signálom môže byť napríklad opakované zabúdanie nedávnych rozhovorov či udalostí, problém nájsť bežné slová, častejšia dezorientácia alebo ťažkosti sústrediť sa na úlohy, ktoré človek predtým zvládal bez problémov. Zásadné je aj to, ak si zmenu začne všímať rodina alebo blízke okolie.
Za horšou koncentráciou a pamäťou môže byť vyčerpanie, dlhodobý stres, nedostatok spánku, ale aj depresia, niektoré lieky či nedostatok určitých vitamínov. V niektorých prípadoch však môžu byť príčinou aj neurologické ochorenia, a preto je pri pretrvávajúcich alebo zhoršujúcich sa ťažkostiach vhodné vyšetrenie.
O tom, ako spánok ovplyvňuje fungovanie mozgu, si môžete prečítať v článku Prečo je dôležitý kvalitný spánok a ako ho dosiahnuť.
Ako prebieha vyšetrenie u neurológa?
Na začiatku sa neurológ pýta na charakter ťažkostí, ich trvanie, okolnosti, za ktorých vznikajú, užívané lieky aj predchádzajúce ochorenia. Následne vyšetrí napríklad reflexy, svalovú silu, citlivosť, koordináciu, rovnováhu a chôdzu. Súčasťou môže byť aj jednoduché posúdenie pamäti, reči či schopnosti sústrediť sa.
Podľa príznakov môže odporučiť ďalšie vyšetrenia. CT alebo magnetická rezonancia (MRI) umožňujú podrobnejšie zobraziť mozog a ďalšie časti nervového systému. EEG zase zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu a využíva sa najmä pri podozrení na epileptické záchvaty a niektoré ďalšie neurologické poruchy.
Nie každý pacient teda potrebuje CT, MRI či EEG. O ďalších vyšetreniach rozhoduje lekár podľa príznakov a výsledku základného neurologického vyšetrenia.
Kedy sa objednať a kedy nečakať?
Dlhodobejšie mravčenie končatín, opakované migrény, tras, postupné problémy s pamäťou alebo rovnováhou sú dôvodom objednať sa na vyšetrenie a zistiť ich príčinu. Vhodnú ambulanciu si môžete vyhľadať cez eČasenku.
Úplne iná situácia nastáva pri príznakoch, ktoré sa objavia náhle. Ochabnutá polovica tváre, náhla slabosť alebo necitlivosť jednej strany tela, problém zdvihnúť ruku, strata alebo nezrozumiteľnosť reči či náhla a mimoriadne silná bolesť hlavy môžu signalizovať akútny neurologický stav.
V takom prípade sa neobjednávajte na bežný termín k neurológovi a okamžite volajte záchrannú zdravotnú službu na čísle 155.
