Karanténa nie je trest, ale lekcia. Vzťahy s inými ľuďmi sú mnohokrát namáhavé. Museli sme sa naučiť ako opatrne našľapovať na míny, ktoré číhajú na miestach zranení našich priateľov a blízkych, ako taktne povedať, čo si myslíme a ako si získať priazeň a pozornosť svojho okolia, aby sme sa necítili osamelí a nepotrební.
Čo ale vzťah so sebou ?
Ako ho rozvíjame ?
Dokážeme zostať hodinu v tichu len so svojimi myšlienkami a nepotrebovať pri tom kontakt s okolitým svetom, alebo sme závislí na iných ľuďoch a spolončenskom dianí ?
Táto závislosť môže byť veľmi nebezpečná a môže nás oslabovať a spochybňovať našu sebaistotu. Výsledkom je život prežitý v strachu, namiesto radosti. A to predsa nikto z nás nechce.
Vieme sa oddať ničnerobeniu a nebyť pri tom frustrovaní z nudy, alebo sa necítiť vinní z prokrastinácie ?
Byť sám so sebou a byť spokojný, je jednou z najväčších výziev v našom živote. Naučiť sa rozumieť vlastným pocitom, potrebám, signálom svojho tela, špekuláciam večne sa nudiacej mysle…
Rýchle tempo doby, v ktorej sme ešte prednedávnom žili nám neumožnilo rozvíjať tento vnútorný vzťah – most do krajiny, z ktorej všetko vzniká a v ktorej všetko zaniká. Do našej podstaty. Ak ste teda nepraktizovali budhizmus, alebo sa nevydali na inú cestu hľadania seba samého, pravdepodobne, je tento vzťah pre vás úplne nový.
Umenie samoty je základným predpokladom rozkvetu. Tu vzniká tvorivosť, prichádzajú nápady a myšlienky, tu dokážeme vidieť funkčné a nefunkčné a rozhodnúť sa pre zmenu.
Tráviť pravidelne čas so sebou v tichu, meditácii, pri čítaní knihy alebo len tak ničnerobením je vyživujúce a môže vám to úplne zmeniť život.
Len to vyskúšajte. Nájdite si miestnosť, alebo kút, ktorý na určitý čas, alebo počas celej karantény bude patriť iba vám. Ukryte sa doňho a užite si jazdu do svojho stredu.
Možno to zo začiatku nebude ľahké, ale keď budete trénovať dostatočne dlho, zistíte, že vám to dáva obrovskú silu a energiu, ktorá sa odzrkadlí aj vo vašich vzťahoch s vonkajším svetom.
Na začiatok si zoberte ako sprievodcu aspoň knihu,zápisník na vlastné myšlienky, alebo telefón so slúchatkami a vašou obľúbenou hudbou.
Jediný človek na svete, ktorého musíme pochopiť, sme totiž my sami. Keď pochopíme seba, pochopíme celý svet.
