Keď nás bolí zub, vieme, kam ísť. Pri psychických ťažkostiach to už také jednoznačné byť nemusí. Psychológ alebo psychiater? Ktorý z nich pomáha pri úzkosti, za kým ísť s dlhodobou nespavosťou a kto môže predpísať lieky?
Základný rozdiel je pomerne jednoduchý. Psychiater je lekár, ktorý sa špecializuje na duševné poruchy a môže predpisovať lieky. Psychológ vyštudoval psychológiu, pracuje najmä prostredníctvom rozhovoru, psychologického vyšetrenia a poradenstva a lieky nepredpisuje. Psychoterapiu môže poskytovať odborník s príslušným psychoterapeutickým vzdelaním. Môže ním byť psychológ, psychiater aj iný kvalifikovaný odborník.
Nie vždy však musí byť voľba taká jednoznačná. Psychológ a psychiater často spolupracujú a pri niektorých ťažkostiach dáva najväčší zmysel práve kombinácia psychoterapie a liečby.
Kedy môže pomôcť psychológ?
Náročné obdobie v práci, rozchod, problémy vo vzťahoch, dlhodobý stres alebo pocit, že sa stále točíte v rovnakých myšlienkach. Aj to sú dôvody, s ktorými môžete vyhľadať psychológa. Nemusíte čakať, kým sa váš stav výrazne zhorší.
Psychológ môže pomôcť lepšie porozumieť tomu, čo prežívate, pomenovať problémy a hľadať spôsoby, ako ich zvládať. Pomoc psychológa má zmysel napríklad aj pri dlhodobom preťažení či vyčerpaní. Viac o ich prejavoch nájdete v článku Ako sa vyrovnať so syndrómom vyhorenia?
Kedy sa obrátiť na psychiatra?
K psychiatrovi sa ľudia často dostanú vtedy, keď psychické ťažkosti trvajú dlhšie, sú výrazné alebo už výrazne zasahujú do každodenného fungovania.
Môže ísť napríklad o dlhodobo zlú náladu a stratu záujmu o veci, ktoré vás predtým tešili, silné alebo opakované úzkosti, panické stavy či dlhodobú nespavosť. Dôvodom na vyšetrenie môžu byť aj výrazné zmeny správania, neobvykle veľké výkyvy nálad, problémy so zvládaním bežných povinností alebo stav, keď človek jednoducho cíti, že už situáciu nedokáže zvládnuť sám.
Depresia nie je iba horší deň či obdobie smútku. Ak zlá nálada pretrváva a pridáva sa strata energie, záujmov alebo problémy so spánkom, stojí za to vyhľadať odbornú pomoc. Viac o tejto téme si môžete prečítať v článku Depresia – čo ju spôsobuje a ako ju prekonať?.
Ani nespavosť pritom nemusí byť iba výsledkom nočného scrollovania mobilu či zlého spánkového režimu. Ak sa dlhodobo spája s úzkosťou, výraznou zmenou nálady alebo psychickým vyčerpaním, môže byť súčasťou širšieho problému. Téme spánku sme sa venovali aj v článku Nemôžem spať! Ako riešiť problémy so spánkom?.
Ako vyzerá prvé stretnutie s psychiatrom?
Predstava návštevy psychiatrickej ambulancie môže byť nepríjemná najmä vtedy, ak neviete, čo vás čaká. Prvé stretnutie je však predovšetkým rozhovor.
Psychiater sa bude pýtať, čo vás trápi, ako dlho ťažkosti trvajú, ako spíte, či sa zmenila vaša nálada, chuť do jedla alebo schopnosť fungovať v práci a doma. Zaujímať ho môžu aj užívané lieky, ochorenia či výskyt psychických problémov v rodine.
Na základe rozhovoru psychiater posúdi, či ide o stav, ktorý si vyžaduje liečbu, a navrhne ďalší postup. Nemusí to automaticky znamenať lieky. Podľa situácie môže odporučiť psychoterapiu, úpravu režimu, ďalšie vyšetrenia alebo kombináciu viacerých možností.
Návšteva psychiatra neznamená „nálepku“
Práve obava zo stigmy je ešte stále jedným z dôvodov, prečo ľudia pomoc odkladajú. Návšteva psychiatra však neznamená, že je s vami „niečo zle“, rovnako ako návšteva kardiológa neznamená, že máte vážne ochorenie srdca.
Duševné zdravie je súčasťou celkového zdravia a psychické ťažkosti môžu postihnúť kohokoľvek. Dieťa, tínedžera, dospelého alebo seniora. Čím skôr sa problémy začnú riešiť, tým skôr možno nájsť spôsob, ako ich dostať pod kontrolu.
A ak vôbec neviete, či potrebujete psychológa alebo psychiatra, prvým krokom môže byť pokojne aj váš praktický lekár. Pozná váš zdravotný stav, môže vylúčiť niektoré telesné príčiny problémov a odporučiť, kam sa obrátiť ďalej. Odborníka si následne môžete vyhľadať aj prostredníctvom eČasenky.
Vyhľadať pomoc neznamená, že ste situáciu nezvládli. Práve naopak, niekedy je najdôležitejším krokom priznať si, že na ňu nemusíte byť sami.
Ak máte myšlienky na samovraždu alebo sa obávate o niekoho blízkeho, nečakajte – volajte Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566, Krízovú linku pomoci IPčko 0800 500 333 alebo v akútnom ohrození 155 či 112.
Upozornenie: Informácie v tomto článku majú všeobecný a informatívny charakter a nenahrádzajú odbornú lekársku konzultáciu, diagnostiku ani liečbu. Ak máte zdravotné ťažkosti, obráťte sa na svojho lekára alebo lekárnika. V prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu volajte záchrannú službu na čísle 155 alebo 112.
